História farnosti

Vo východnej časti Bratislavy, v spleti dunajských ramien, leží obec Vrakuňa. V listinách sa spomína od roku 1279. Od konca 14. storočia postupne prechádzala do majetku mesta Bratislavy. Roku 1631 mala 24 domov a 120 obyvateľov. Cirkevne patrila ako filiálka do farnosti Podunajské Biskupice. Neorománska kaplnka Mena Panny Márie bola postavená v roku 1879. Jednoloďový sakrálny priestor má segmentový uzáver zaklenutý konchou, obdĺžniková loď je zaklenutá pruskou klenbou. Kaplnka má vstavanú štvorhrannú vežičku ukončenú ihlancovou strechou. Fasáda kaplnky má neorománske prvky. V nike nad vchodom do kaplnky je drobná plastika Immaculaty. V interiéri na hlavnom oltári je olejomaľba Immaculaty (sign. Jakobey Károly 1879). Po stranách oltárneho obrazu sú drevené plastiky sv. Anny a sv. Joachima.

 

Pôvodnú obec Vrakuňu pohltila výstavba moderného sídliska. Kaplnka nepostačovala potrebám mnohotisícoveho spoločenstva.

Novodobá história kostola sa začala písať zriadením farnosti Bratislava Vrakuňa, 1. novembra 1991 kedy arcibiskup Bratislavsko-Tnavskej arcidiecézy a metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol arcibiskupským dekrétom na žiadosť poslancov a starostky mestskej časti erigoval farnosť Bratislava Vrakuňa. Zároveň bol ustanovovacím dekrétom menovaný Vdp. Augustína Drška za farára novozriadenej farnosti.

 

            História Mestskej časti Bratislava-Vrakuňa

Pôvodne tvorila súčasť bratislavského hradného panstva. Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do včasného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekár alebo čarodejník). S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290, kedy osada - založená roku 1279 - dostáva názov od svojho majiteľa Lörinca Verekenyiho, ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava.

   Ďalší vývoj obce nepriaznivo ovplyvnilo pustošenie vojska sultána Galgu, ktorý roku 1683 prechádzal cez Vrakuňu so sprievodom 8000 vojakov do Bernolákova, do tábora Imricha Tököliho a zničil nielen celú dedinu, ale aj most. Obyvatelia Vrakuňe boli prinútení v nepokojných časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch. Mnohí prišli o život. Ich počet sa preriedil, ale možno pozorovať istú kontinuitu obyvateľstva. Do roku 1768 sa počet obyvateľov zvýšil približne na úroveň, aká bola pred rokom 1683 - 41 rodín osadníkov, ale boli omnoho chudobnejší.

V polovici 19. storočia mala Vrakuňa už 69 domov, 451 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Obyvatelia obhospodarovali 1744 jutár pôdy, ktorú obrábali aj napriek jej zlej kvalite. Remeslo sa veľmi nerozvinulo. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka sa v 19. storočí spomína aj čižmár, murár a tkáč.

   Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov. Ich počet vzrástol za pätdesiat rokov na 742. Venovali sa väčšinou zeleninárstvu a chovu dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne. Do roku 1940 sa počet obyvateľov obce zvýšil na 1232 a počet domov na 249. Celková rozloha chotára bola 1 013 hektárov.

V roku 1948 bola obec úradne premenovaná z Verekne na Vrakuňu a do roku 1971 bola samostatnou obcou, ktorú riadil „Okresný národný výbor Bratislava - vidiek“.

   1. januára 1972 sa stala súčastou hlavného mesta SR Bratislavy a od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy, na rozlohe 10,3 km² žije viac ako 19 000 obyvateľov.