História kostola

 

História farnosti

Vrakuňa bola filiálna obec a až do roku 1991 celé storočia patrila pod správu farnosti Podunajské Biskupice. Svätá omša vo Vrakuni bola len raz do mesiaca a to poslednú nedeľu v mesiaci. Chodil ju slúžiť pán kaplán z Podunajských Biskupíc. Po 2.svetovej vojne zvykla byť už sv. omša každú nedeľu. Na väčšie sviatky prišiel odslúžiť sv. omšu pán farár. V nedeľu na večer boli litánie a ruženec, ktorý si ľudia organizovali sami. V mesiacoch máj a október bývali litánie v sobotu a nedeľu na večer. Po postavení sídliska už bola filiálka Vrakuňa na pastoračné povinnosti náročnejšia, preto 1. novembra 1991 zriadil farnosť Bratislava-Vrakuňa bratislavsko-trnavský arcibiskup Ján Sokol a ako prvého farára pre túto farnosť ustanovil vdp. Augustína Dršku. Za faru bola ustanovená budova starej slovenskej školy. Pre také veľké farské spoločenstvo už nepostačoval kostol určený pre obec a preto sa sväté omše slúžili vonku v záhrade kostola. Požehnanie pozemku pre nový kostol sa odohralo 28. februára 1993. Základný kameň požehnal bratislavsko–trnavský arcibiskup metropolita Ján Sokol. V novom kostole sa prvýkrát slúžila sv. omša 23.12.1993.

 

História kostola

Pôvodne vo Vrakuni stál malý kostol, ale pri pustošení Vrakune v roku 1683 ho tureckí vojaci zničili. Postupne bol postavený malý drevený kostolík. Ten už nepostačoval a tak si vrakunčania vlastnoručne postavili v roku 1879 na mieste pôvodného kostola nový murovaný kostol. Kostol je postavený v štýle neorománsko-neogotickom. Je to jednoloďový priestor zo segmentovým uzáverom zaklenutý konchou. Loď kostola má pruskú klenbu. Prestavaná drevená veža je zakončená ostrým ihlanom. V kostolnej veži sa nachádzajú dva zvony - malý umieračik z roku 1746 a veľký z roku 1923. Jeho predchodcom bol zvon, ktorý počas . svetovej vojny použili na vojnové účely. Do kostola sa vchádzalo malou predsieňou.V tejto časti sa zväčša zdržovali chudobní ľudia. Na východnej strane kostola sa nachádzala sakristia. Pôvodný drevený oltár pozlátil a vyhotovil Georg Emerit v roku 1879. Pôvodný oltár bol imitovaný na mramor a niektoré častí boli postriebrené . V strede na oltári nad svätostánkom bol umiestnený obraz Immaculaty, ktorý v roku 1879 namaľoval  Jákobey Károly. Po stranách na oltári sa nachádzali drevné sochy Joachima a Anny, rodičov panny Márie. Pri rekonštrukcií starého kostola bol pôvodný oltár demontovaný. Kostol bol oplotený dreveným plotom. Po čase bol už v katastrofálnom stave, pričom sa pred kostolom prechádzal dobytok . Preto v roku 1933 bol postavený nový betónovo-železný plot. Plot okolo kostola postavili vrakunskí remeselníci. Mal dva vchody - hlavný a bočný do sakristie. V tom istom roku boli nasadené lipy okolo kostola a vľavo od kostola postavili  pomník padlým vojakom – na pamiatku vrakunčanom,, ktorí zahynuli v 1.svetovej vojne. Tento pomník slávnostne odhalili a posvätili 10.9.1933. Pomník posvätil po slávnostnej sv. omši p. farár z Biskupíc, dekan Mons. Ján Tyukoss, pápežský komorník. Na odhalení pamätníka sa zúčastnili aj miestni požiarnici a skauti Na jeho výstavbu sa poskladali obyvatelia Vrakune. Po II. svetovej vojne do lona sochy umiestnili tabuľu pre padlých počas druhej svetovej vojny, kedy zomreli dvaja civilisti. Stalo sa tak pri prechode frontu počas oslobodzovania Bratislavy.

 

 

Kríž na poli

Dňa 20.augusta 1897 zomrel na poli pri búrke zásahom blesku mladý 21 ročný gazdov sluha František Orbán. Miestni gazdovia v nasledujúcom roku na mieste tragédie dali postaviť drevený kríž. Ľudia tam chodili, pomodlili sa, nosili kvety a pri práci na poli si odpočinuli. Rokmi kríž postupne schátral. Preto členovia miestneho ochotníckeho divadla a skauti pod vedením vedúceho Jána Zverinu vyzbierali peniaze na nový kríž. Ten bol urobený na jar v roku 1940. Pri jarnom požehnaní polí kaplán Ladislav Paksi kríž posvätil. O kríž sa ľudia starali, ale posledných 20 rokov sa kríž zmenil na nepoznanie. Bol ukradnutý korpus aj železná ohrádka. Kríž v zemi odhnil a bol len opretý o dve tuje nachádzajúce sa hneď za ním. Tento zlý stav podnietil k tomu, aby bol postavený nový kríž. Ten bol postavený na jar v roku 2011 a na betónový podstavec bola umiestnená informačná tabuľa s rokmi opravy kríža.  Kríž bol slávnostne posvätený 22.5 2011 o 15:00 . Posvätil ho vrakunský farár vdp. Miroslav Michalka. Na posviacke sa zúčastnila aj jedna pani, rodená vrakunčanka, ktorá bola ako mladé dievča tiež prítomná na posviacke kríža v roku 1940 a priniesla vtedy kvety.

 

Kaplnka sv. Petra a Pavla v novej Vrakuni

 

Kaplnka sv. Petra a Pavla bola postavená podľa záznamov v roku 1880. Kto dal kaplnku postaviť sa nezachovalo. Bola postavená oproti budove, kde sa vyberalo mýto smerom do Bratislavy. Kaplnka sa nachádzala už mimo obce za mostom na strane, kde sa nachádzali len polia a les. Pôvodné bola kaplnka spolu s mýtnym domom a s časťou chotára na ostrove. Postupom času sa zmenilo okolie kaplnky. Po I. svetovej vojne za začala výstavba rodinných domov v okolí kaplnky a vznikla nová časť Vrakune, ktorá dostala pomenovanie nová Vrakuňa. V tomto období už územie a polia vlastnil veľkostatkár Gallé .Na sviatok sv. Petra a Pavla sa podľa spomienok vrakunčanov zišli dedinčania v kaplnke na modlitbu. Keď tadiaľto prechádzala procesia z okolitých dedín na pútnické miesto do Marianky,  zastavili sa pri kaplnke a v nej bola odslúžená sv. omša a potom sa pokračovalo ďalej. V 60. Rokoch, keď stavali novú cestu, kaplnka sa tým pádom postavila chrbtom cesty. Kaplnka ostala otočená k pôvodnej ceste do Bratislavy. V období, keď sa pôvodná obec zbúrala a starí ľudia zomreli, nemal sa kto starať o kaplnku a tak začala chátrať a stala sa terčom vandalizmu. V 90. rokoch zachránil miestny kňaz z interiéru kaplnky barokovú sochu sv. Jána Nepomuckého a kľakátko. O kaplnku sa začalo starať až v roku 2011 a následné bola opravená. Najprv bola vyčistená záhrada kaplnky a opravená strešná krytina a vyčistené odkvapové rúry. Postupne sa začal opravovať interiér a začala sa generálna oprava kaplnky. 1.4. boli vymenené dvere za nové mreže. Neexistovalo žiadne finančné konto na kaplnku, neriešila sa budúcnosť, ale prítomnosť. Kto išiel okolo a chcel prispieť,dal peniaze a tak sa pomaly zbierali financie. Jedného dňa jedna rodina ponúkla, že zaplatí celú opravu kaplnky, keďže vyzbierané peniaze nepostačovali na generálnu opravu, ktorá bola nutná. Múry boli zvlhnuté a postupne hrozilo, že sa kaplnka sama zničí. Po odstránení podlahy v kaplnke sa zistilo, že pod ňou sa nachádza veľký nános zeminy a sutiny. Po kopaní cca 1 metra sa natrafilo na podlahu kaplnky. Zistilo sa, že terajšia kaplnka je postavená na starej kaplnke, ktorá je takmer celá v zemi. Pod povrchom sa našiel aj pôvodný murovaný oltár. Pri sekaní omietky sa zistilo, že pôvodná kaplnka bola zaklenutá klenbou aj vstup nad dverami, a tak isto mala výklenky v stene po stranách. Tento fragment bol ponechaný a odokrytý po renovácií. Pri oprave kaplnky sa dodržala maximálna historická totožnosť. Pri oprave sa zistilo, že kaplnka bola už viac ráz upravovaná aj v exteriéri aj v interiéri. V interiéri bol nanovo vymurovaný oltár podobný tomu, aký sa nachádzal v zemi. Konečná úprava kaplnky sa skončila  29.9.2011. Slávnostná posviacka so svätou omšou sa konala 28.6.2012 o 19:00. Kaplnku posvätil kaplán  vdp. Attila Nemes, ktorý bol aj hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše, koncelebrovali páter Frank Vandegehuchte MSC z Podunajských a novokňaz vdp. Ľuboš Matúš, ktorý bol v našej farnosti na diakonskej praxi. Posviacka sa začala príchodom kňazov a asistencie ku kaplnke, kde nasledoval príhovor o histórii kaplnky, ktorý prečítala pani Kríppelová. Následne potom bola požehnaná obnovená kaplnka a požehnaný nový oltárny obraz. Po požehnaní nasledovala slávnostná svätá omša. Po svätej omši bolo pri kaplnke pripravené agapé pre prítomných a mnohí ostali pri kaplnke v priateľskom rozhovore aj dlhšie .

 

„Ateliéry Ing. Martin Kvasnica - interiér & design a Bogár Králik Urban - ateliér architektúry a designu vytvorili autorský kolektív - združenie, pre účely vypracovania projektu stavby na rekonštrukciu a dostavbu kostola vo Vrakuni. Po ukončení projektovej prípravy bolo vydané stavebné povolenie a prebehol výber dodávateľa stavby. V konkurze úspešne obstála stavebná firma Hydrostav - závod Vlčie hrdlo. Posviacku základného kameňa a staveniska vykonal 28. februára 1993 arcibiskup  Mons. Ján Sokol. Na posviacke boli prítomní aj pomocný biskup pre Bratislavu ThDr. Dominik Hrušovský, Mons. Ján Formánek - dekan Bratislavy a dekan - vrakunský farár Vdp. Augustín Drška. Kostol rovnakého patrocínia - Mena Panny Márie - bol daný do užívania 1. januára 1994. Po úspešnom dokončení zjavne jednoduchého, ale stavebne náročného diela 9. septembra 1995, posvätil kostol arcibiskup Mons. Ján Sokol . V tom istom roku bol kostol navrhnutý na cenu Dušana Jurkoviča za architektúru. V Bratislave je prvým kostolom postaveným po desaťročiach náboženského útlaku.
 
Farský kostol Mena Panny Márie s kaplnkou je navrhnutý ako kompozícia dvoch solitérov, ktoré sú previazané architektonicky aj funkčne. Pôvodný kostol je pôvodne určený plniť funkciu kaplnky. Vertikálny akcent veže tvorí signál a zachováva kontinuitu znakovosti. Novostavba je ku kaplnke priložená ako svojbytný objekt centrálneho pôdorysu so sústredeným liturgickým priestorom, integrovaným solitérom sakristie so spovednými miestnosťami a oblúkovou emporou prístupnou dvomi schodiskami. Zasklené priečelie je pôvodne určené na prepojenie interiéru s exteriérom, aby zhromaždenie mohlo pokračovať do voľného priestranstva pred kostolom.

 

História titulu kostola

Meno preblahoslavenej Panny Márie si Cirkev pripomína 12. septembra. Sviatok Mena Panny Márie zaviedli v 16. storočí v Španielsku. Pápež bl. Inocent XI. ho v roku 1683 ustanovil pre celú západnú Cirkev ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni.
Toto víťazstvo dobyli spojenecké kresťanské vojská pod menom Panny Márie. Veriaci celého Uhorska sa na podnet arcibiskupa a prímasa Juraja Szelepchényiho (Slepčianskeho-Pohronca) utiekali v modlitbách o pomoc k Panne Márii. Arcibiskup pred rozhodujúcou bitkou rozdal vojakom medailóny s obrazom Panny Márie. Stuhy s jej menom dal pripnúť na bojové zástavy. S menom Panny Márie sa vojaci vrhali do najprudších bojov. Poľské a litovské vojská Jána III. Sobielskeho sa na rozhodujúci boj pripravili práve pri Bratislave.

Spojenecké európske vojská dosiahli rozhodujúce víťazstvo 12. septembra 1683 a prinútili Turkov na ústup.
 

MODLITBA:

Dobrotivý Bože, tvoj Syn si vyvolil za matku

preblahoslavenú Pannu Máriu,

a keď dokonával na oltári kríža,

vyhlásil aj nás za jej synov a dcéry;

láskavo dopraj,

aby sme u nej našli posilu my všetci,

čo vzývame jej slávne meno

a s dôverou sa utiekame pod jej ochranu.

(Liturgia,1/91, form.21)

Zdroj materiálov: internet, miestni veriaci