Božie milosrdenstvo

Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove – Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku. 
Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene kardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné odpustky veriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v Lagiewnikách, čo prispelo k ešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu milosrdenstvu.
Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v ktorom stálo : „ Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať “ O štyri mesiace neskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá zakazovala šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré predložila sestra Faustína. 
                                                                 
 
Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalo novú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva. 
23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva. 
Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžba sestry Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi.

 

Na začiatku:
Otče náš,
Zdravas’ Mária,
Verím v Boha.
 
Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).
 
Na malých zrnkách:
Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom (10-krát).
 
Na zakončenie:
Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom (3-krát).

,,Ó, Krv a Voda, ktorá si ako prameň milosrdenstva vytryskla pre nás z Ježišovho Srdca - dôverujem v Teba".

 

S modlitbou korunky spojil Ježiš jedno všeobecné prisľúbenie a štyri osobitné. Všeobecné prisľúbenie vyjadril počas zjavenia z 22. mája 1937 a zopakoval ho 28. januára 1938 slovami : „ Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť .“ V máji 1938 Spasiteľ tento prísľub doplnil, keď vysvetlil, že korunkou si možno vyprosiť všetko, čo je v súlade s Božou vôľou. Ježiš je pripravený dať „ Všetko “, čo v spomenutom kontexte znamená aj spasiteľné milosti , aj časné dobrodenia pre spoločenstvo i pre jednotlivcov. Potvrdenie všeobecného prisľúbenia nájdeme aj v skorších zjaveniach z novembra 1936 : „ Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, obklopí moje milosrdenstvo v živote .... “, „ Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku. Vzrušia sa hlbiny môjho milosrdenstva voči tým, ktorí odriekajú túto korunku.